Predsedníctvo SR v Rade EÚ

O predsedníctve

V Rade Európskej únie funguje tzv. rotujúce predsedníctvo. V Rade sa predsedníctvo strieda každých šesť mesiacov (január-jún a júl-december). To však neplatí pre Radu pre zahraničné veci, ktorá má stáleho predsedu a je ním vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Prax začala v roku 1958 a prvou predsedníckou krajinou bolo Belgicko, v súčasnosti platné poradie určilo po zatiaľ poslednom rozšírení EÚ o Rumunsko a Bulharsko Rozhodnutie Rady z 1. januára 2007.

Členské štáty, ktoré vykonávajú predsedníctvo, úzko spolupracujú v trojčlenných skupinách, ktoré sa nazývajú „triá“ či „trojice“. Tento systém sa zaviedol Lisabonskou zmluvou v roku 2009. Trio predsedníctiev stanovuje dlhodobé ciele a pripravuje spoločný program, v ktorom určuje témy a hlavné otázky, ktorými sa bude Rada zaoberať počas 18 mesiacov. Na základe tohto programu potom každá z troch krajín vypracuje vlastný podrobnejší 6-mesačný program.

Súčasné trio tvorí holandské, slovenské a maltské predsedníctvo.

Rok január – jún júl - december
2015 Lotyšsko Luxembursko
2016 Holandsko Slovensko
2017 Malta Estónsko
2018 Bulharsko Rakúsko
2019 Rumunsko Fínsko

Čo robí Rada EÚ?

1. Prejednáva a prijíma zákony EÚ / Legislatíva

Rada je dôležitým rozhodovacím orgánom EÚ.
Rokuje o legislatívnych aktoch a prijíma ich väčšinou spolu s Európskym parlamentom v rámci riadneho legislatívneho postupu, ktorý sa označuje aj ako spolurozhodovací postup. Spolurozhodovací postup sa používa v oblastiach politiky, v ktorých má EÚ výlučnú právomoc alebo spoločnú právomoc s členskými štátmi. V týchto prípadoch prijíma Rada právne predpisy na základe návrhov, ktoré jej predloží Európska komisia.

2. Koordinuje politiky členských štátov

Rada je zodpovedná za koordinovanie politík členských štátov v rôznych oblastiach, ako je napr.:

  • hospodárska a fiškálna politika
  • vzdelávanie, kultúra, mládež a šport
  • politika zamestnanosti

3. Rozvíja spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

Rada na základe usmernení, ktoré stanovuje Európska rada, vymedzuje a vykonáva zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. Patrí sem aj rozvojová a humanitárna pomoc, obrana a obchod EÚ. Spoločne s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečuje Rada jednotnosť, konzistentnosť a účinnosť vonkajšej činnosti EÚ. 

4. Uzatvára medzinárodné zmluvy

Rada poveruje Komisiu, aby v mene EÚ rokovala o zmluvách medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi, a medzinárodnými organizáciami. Po ukončení rokovaní Rada na základe návrhu Komisie rozhoduje o podpise a uzavretí zmlúv. Po tom, ako Európsky parlament udelí súhlas (vyžaduje sa v oblastiach, v ktorých sa uplatňuje spolurozhodovací postup), a zmluvu ratifikujú všetky členské štáty EÚ, prijíma Rada záverečné rozhodnutie o jej uzavretí.
Takéto zmluvy sa môžu týkať rôznych oblastí, ako je obchod či spolupráca a rozvoj, alebo konkrétnych tém ako textil, rybárstvo, clá, doprava, veda a technológia, atď. 

5. Prijíma rozpočet EÚ

Rada spoločne s Európskym parlamentom schvaľuje rozpočet EÚ.
Rozpočtové obdobie sa zhoduje s kalendárnym rokom. Rozpočet sa väčšinou prijíma v decembri a začína sa plniť 1. januára nasledujúceho roku.

Zamieňanie rád: ktorá je ktorá?
Ľahko sa možno pomýliť, ktorý európsky orgán je ktorý – najmä ak veľmi rozdielne orgány majú veľmi podobné názvy, ako v prípade už spomínanej Rady EÚ a ďalších dvoch „rád“.

  • Európska rada – štvrťročné samity, na ktorých sa stretávajú najvyšší predstavitelia členských štátov, aby diskutovali o politických prioritách EÚ.
  • Rada Európy – nejde o inštitúciu EÚ. Je to medzivládna organizácia, ktorej cieľom je ochraňovať ľudské práva, demokraciu a právny štát. Vznikla v roku 1949 a jedným z jej prvých úspechov bolo vypracovanie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zriadila Európsky súd pre ľudské práva.

    V súčasnosti sa Rada stretáva v deviatich formáciách v závislosti od prerokovávanej oblasti:

    • Všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy
    • Hospodárske a finančné záležitosti
    • Spravodlivosť a vnútorné záležitostí
    • Zamestnanosť, sociálna politika, zdravotníctvo a spotrebiteľské záležitosti
    • Konkurencieschopnosť
    • Doprava, telekomunikácie a energetika
    • Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo
    • Životné prostredie
    • Vzdelanie, mládež a kultúra

Kto predsedá zasadnutiam?

Rada ministrov zahraničných vecí má trvalého predsedu – je ním vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Všetky ďalšie zasadnutia Rady vedie príslušný minister krajiny, ktorá aktuálne predsedá EÚ.
Napríklad predsedom každej Rady pre životné prostredie v čase, keď rotujúce predsedníctvo prevezme Malta, bude maltský minister životného prostredia.
Celkovú konzistentnosť zabezpečuje Rada pre všeobecné záležitosti s podporou Výboru stálych predstaviteľov - COREPER. Výbor sa skladá zo stálych predstaviteľov jednotlivých krajín pri EÚ, ktorí sú vlastne veľvyslancami krajín pri EÚ.

Ako funguje Rada?

Všetky rozpravy a hlasovania sú verejné.
Na schválenie rozhodnutí sa zvyčajne vyžaduje kvalifikovaná väčšina :
55 % krajín (pri súčasnom počte 28 členských štátov to znamená 16 krajín)
zastupujúcich aspoň 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ.
Na zablokovanie rozhodnutia sú potrebné najmenej 4 krajiny (zastupujúce aspoň 35 % celkového počtu obyvateľov EÚ).
Výnimka – citlivé témy ako zahraničná politika a dane si vyžadujú jednomyseľné schválenie (všetky krajiny sú za).
Jednoduchá väčšina sa vyžaduje v prípade procedurálnych a administratívnych otázok.
Rozhodnutia Rady sa prijímajú hlasovaním, pričom rozhodujúca väčšina musí spĺňať 2 kritéria - zastávať aspoň 55% členských štátov a 65% všetkej populácie EÚ.

Priority predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie

Priority slovenského predsedníctva sú odrazom ambície zvýšiť jednotu, súdržnosť a odolnosť Únie voči vonkajším i vnútorným výzvam a posilniť dôveru občanov v európsky projekt a jeho praktický dosah na zlepšenie kvality života.

Slovenské predsedníctvo kladie za cieľ priniesť hmatateľné výsledky pre občana, a to v štyroch prioritných oblastiach:

  • hospodársky silná Európa
    Prioritou slovenského predsedníctva je hospodársky silná Európa založená na investíciách, ktoré prispejú k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných miest. Priaznivé hospodárske a investičné prostredie v Európe musí byť zároveň postavené na fungujúcej Hospodárskej a menovej únii s vysokou úrovňou sociálnej súdržnosti a ekonomickej stability.
  • modernizácia jednotného trhu
    Jednotný trh sa považuje za najväčší úspech Európskej únie. Voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu priniesol nové príležitosti pre európske podniky a väčší výber pre spotrebiteľov.
  • udržateľná migračná a azylová politika
    Európa od minulého roku čelí bezprecedentným migračným tokom, ktoré vytvárajú mimoriadny tlak na vonkajšiu hranicu EÚ a azylové systémy členských štátov. Ambíciou predsedníctva je nasmerovať Úniu k udržateľnej migračnej a azylovej politike, ktorá bude založená na ochrane vonkajších hraníc, znovuobnovení Schengenu, spolupráci s tretími krajinami a solidarite. V oblasti vnútornej bezpečnosti stojí zároveň Európa pred úlohou zefektívniť boj proti terorizmu spoločným koordinovaným prístupom členských štátov.
  • globálne angažovaná Európa
    V období výrazných zmien geopolitickej reality je zvýšená miera globálnej angažovanosti, a politickej jednoty Únie nevyhnutnou pri podpore mieru a stability vo svete. Spoločným cieľom EÚ je chrániť medzinárodný poriadok postavený na rešpektovaní medzinárodných noriem a štandardov, vrátane oblasti ľudských práv, posilňovať bezpečnosť a prispievať k prevencii a riešeniu kríz.